Len tak...

Včera som mala narodeniny. Tak už som na tomto svete jedno celé štvrťstoročie:-)) Neviem, či je to práve tým, že je to také skoro okrúhle číslo, ale zarazu som si začala uvedomovať, že veď ja vlastne stárnem:-)) Niekto mi povedal, že po dvadsaťpäťke už to pôjde dolu vodou. Bol to človek, ktorý má niečo cez tridsať, tak som sa normálne až zľakla. Zrazu ma včera začali bolieť kríže, už niekoľko dní pozorujem, že mi akosi rednú vlasy, a tie kilá sa na mňa tiež voľáko začali lepiť...:-))
 Ale teraz vážne. Jasné, že ešte nepatrím do starého železa, ale uvedomila som si, že už naozaj patrím do sveta dospelých, že roky bežia strašne rýchlo (veď ešte nedávno som bola študentkou a zrazu je to už 6 rokov, čo som preč zo školy).
Ja som sa "rozhodla", že v živote chcem niečo dokázať. Neviem,či sa mám za to cítiť previnilo, ale som človek materialistický, jasné, viem, že je dôležité hlavne zdravie, láska a šťastie (a že žijeme v mieri, a že nehladujeme), ale ja mám proste peniažky rada, resp. ich rada míňam, páčia sa mi pekné veci, pekné miesta, a neznášam pocit, keď mi tie "papieriky" chýbajú... Viem, že nikdy nebudem mať milióny, vilu s bazénom, jachtu a diamanty, pravdupovediac, tento svet superbohatých zase až tak pozitívne nevnímam. Ja len proste nechcem žiť "od výplaty k výplate", rozmýšľať neustále o tom, ako zaplatím nájom a účty a v potravinách porovnávať ceny, aby som ušetrila pár korún... Lenže moja momentálna realita vôbec nie je taká ružová, ako som si ju vysnívala. Nie, že by som si "doma váľala šunky", ale zatiaľ sa tu nedá hovoriť o žiadnej slávnej kariére, a tak sa začínam báť, že sa z toho už nikdy "nevyhrabem". Lebo jedna vec mi v živote určite chýba, a to je priebojnosť a vlastne ešte aj sebavedomie. Ja si proste neverím, bojím sa všetkého nového a tak "stojím" stále na mieste. Mám svoje sny, ale nemám odvahu, zrealizovať ich. Všetko sa mi zdá náramne zložité a nedosiahnuteľné. Keď ma niekto niekde "položí", tak tam budem a budemsi svoju robotu robiť dobre, ale neviem sa "dokopať" k skutočným činom...
Lenže, keďže už sa mi ten čas "kráti", mohla by som sa konečne prebrať a niečo s tým robiť... Taakžeee si teraz tu dávam taký záväzok, že tento rok to "odpálim"!!!!! (a napíšem vám o rok, ako som dopadla:-))))) )
Tak idem na to....:-)