Len tak...

Pondelok,24.11.2008,21:00

Ako tak pozerám na ten dátum, tak je presne mesiac do Vianoc... Nie že by som ich nejako zvlášť milovala, ale nemôžem ani povedať, že ich nemám rada, tak aspoň sa bude niečo diať..aspoň bude nejaká atmoška..a rozprávky...a budeme sa obžierať a klamať samých seba, že to len výnimočne, a že po Novom roku zas diéta.. Keď už sme pri tom, ja sa vlastne obžieram už skoro dva mesiace a ide mi to teda veľmi dobre, už som o tri kilá ťažšia, rifle pekne tesné a komplexy dokonalé, cítim sa ako chodiaca slanina a to teda prisahám, aj keď  viem, že nepatrím do kategórie tučných, ani nadváhu teda ešte nemám, ale proste sa cítim zle..Čo je možno dobré aspoň na to, aby ma to pekne štvalo a aspoň kúsok mi to bránilo, obžierať sa ďalej a ešte viac...Tak sa snažím..no..tak mierne. Inak sme sa so sestrou dopracovali k neodškriepiteľnému záveru, že sme obe strááááášne lenivé, ale fakt neuveriteľne...A tak teda vyzerá aj to snaženie, že už skoro dva mesiace sa chystáme začať cvičiť aerobik, plávať a teda zdravo jest a ešte máme v pláne kopu iných prospešných činností na podporu tela i znudeného ducha, len akosi to nejako nejde odštartovať..Ale raz to určite príde, my si teda veríme. Ja som už aj rozmýšľala, či my nie sme nejako v príbuzenstve s medveďmi, lebo sranda je, že v lete sme celkom aktívne, aj pracujeme, aj proste žijeme, ale ako náhle príde zima, tak len spať a spať. Nuž, pravdepodobne, to máme len pevne vžité niekoľkoročným tréningom a keďže sme teda, ako som už spomínala, extrémne lenivé, tak sa nám nechce, niečo proti tomu robiť. Ale veľmi to chceme!!!!
Takže dnešný deň bol veľmi podobný ako tie predchádzajúce. Budík som si v rámci projektu "nevylihovať dlho v posteli" nadstavila na ôsmu, vstala som okolo tej desiatej. Ranná kávička, cigaretka, tak to ma ten deň ešte baví a  s optimizmom a radosťou z nového dňa si ešte namaľujem ksichtík , no a poďme na povinnosti každodenné.. Tak dnes napríklad som musela ísť vybaviť plynára, lebo nám už pár dní nefunguje prietokáč, tak nemáme teplú vodu, čo je teda fakt pekná otrava. Tak som vybavila, čo je ale inak v našom meste, ako som zistila, celkom dobrý výkon, lebo plynár je tu ako zver zákonom chránená, ohrozená, vlastne zázrak, že sa nejaký jeden našiel. No, povinnosť splnená, tak som si skočila na kávičku, to je vlastne už taký rituál, švagor má kaviarničku, tak tam sme vlastne skoro každý deň, minimálne teda aspoň raz. No, potom som išla domov, lebo nám prišli dokončiť plávajúcu podlahu. Ešte teraz ju vlastne robia, ale už sa nad tým ani nejako nevzrušujem, na to je tu predsa manžel. Takže kukám na telku, pondelok je celkom fajn program.. A keďže ja v noci nemôžem spávať, tak budem ešte dlho, dlho hore a skončí ďalší jeden pekný deň...
Inak, vonku je to ako v rozprávke, krásne sneží už dva dni..
Tak uvidíme, čo nám prinesie zajtrajšok, ale nepredpokladám nejakú výraznú zmenu. Nuž, budem s tým musieť niečo urobiť. Len ešte neviem čo a ako...
Koniec.